|
História obce
História Starej Bystrice nie je presne
známa. Niektoré zdroje hovoria, že pred
dobou ľadovou sa tu nachádzalo veľké
jazero v ktorého dne dnes funguje aj
niekoľko okolitých obcí.
Isté však je, že už počas osídľovania
Slovanmi nezostávala bokom. Prví
osadníci sa venovali poľnohospodárstvu,
chovu dobytka a celkovo klasickému
životu tejto doby. Dlho bola oblasť
izolovaná od akýchkoľvek výraznejších
problémov až do príchodu Avarov.
V 11. storočí sa aj Stará Bystrica stáva
súčasťou Uhorska, čo prináša upokojenie
doby neistoty a kresťanstvo sa stálo
jednotným náboženstvom. Uhorský vplyv a
starí Maďari v tejto lokalite nijak
extra nepôsobili, no i tak sa celá
Bystrická dolina začlenila do novej
krajiny. Lenže po Avaroch a vlastne aj
Maďaroch prichádza v 12. storočí ďalšia
pohroma. Tatári zničili a pobrali všetko
jedlo, aj nástroje, ktoré sa podarilo
ukoristiť. Nasledovali roky pomalej
obnovy a návratu obyvateľstva do
pokojného života. Z roku 1417 pochádza
prvá písomná zmienka o Starej Bystrici.
V biskupských záznamoch sa nachádza
zápis o Starej Dedine, ktorá si svoj
názov zrejme zaslúžila pre naozaj dlhé
osídlenie. Koncom 15. storočia sa v
Starej Bystrici zriadila colnica na
vyberanie cla pri prechode z Poľska k
nám. O takmer sto rokov neskôr sa sem
začali sťahovať valasi. Ich spôsob
života ale nebol o žití na miestach s
väčším sústredením obyvateľstva a ani to
nebol život ich bežného života. Niet
teda divu, že osídľovali najmä horské
časti obce a širokého okolia. Územná
neistota a nepokoje pri rozhodovaní o
parcelách a hraniciach medzi obcami
vyústili aj do ostrých sporov. Problémom
totiž boli hranice dvoch panstiev.
Strečnianske panstvo z východu a
Budatínske panstvo zo západu, na ich
hraniciach sa nachádzalo viacero
pozemkov a obydlí valachov.
Prvý kostol v obci postavili v roku
1667, kostol Sv. Michala. O kostoloch,
ktoré by mohli byť staršie nezostali
zmienky v žiadnych písomnostiach. Bol
jediným v širokom okolí a slúžil
veriacim viacerým obciam na okolí. Stará
Bystrica bola vždy miestom, kam
smerovali veriaci z Novej Bystrice,
Klubiny, Radôstky aj Zborova nad
Bystricou. Donedávna aj občania Radôstky
museli navštevovať Starú Bystricu, kým
nepostavili pred pár rokmi vlastný
kostol a z okolitých obcí sa stále na
Starú Bystricu v tejto otázke spolieha
Klubina. Stavba kostola z roku 1667 bola
s podporou palatína Vešelíniho a Žofie
Bosniakovej.
Priemysel
v obci
Napriek tomu, že o rozmachu priemyslu v
obci dnes nie je priveľmi veľa dôkazov,
pôsobilo tu niekoľko výrobných odvetví.
Vznikla tu jediná železiareň v celej
trenčianskej župe. Dnes po nej zostalo
len miestne pomenovanie Hámer. Stál tu
aj vodný mlyn pri rieke v časti Hámer,
garbiareň a tehelňa baróna Sinu, ktorá
bola známa kvalitnou výrobou tehiel a
škridiel vlastnej značky BS.
Ďalšie
pohromy
Od vyčíňania rôznych kmeňov sa žilo
pokojne, avšak tentoraz prichádzajú
celkom iné pohromy. V roku 1813
zaplavila obec povodeň. Neregulovaný tok
Bystričanky s prívalovými dažďami
spôsobili svoje, bolo poškodených
viacero domov, ale aj kostol, ktorý si
miestni opravili, avšak kapacitne a
technickým stavom nedostačoval. V roku
1892 si postavili nový kostol, ktorý
stojí v blízkosti základnej školy a
tvorí najvyššiu budovu obce aj dnes.
Ďalšou pohromou bola cholera. Ani tá sa
nevyhla tomuto kraju. Ochorelo viac ako
500 ľudí a viac ako 200 jej aj podľahlo.
Lenže o tri roky ľudí postihlo veľké
sucho, zničená úroda, vysušené pastviny
a veľmi ťažké podmienky boli dôvodom
masívneho odlivu obyvateľstva do
Ameriky, aj iných kútov sveta.
Od 20.
storočia po dnes
V roku 1901 bola v obci postavená
synagóga. Židovských rodín tu bolo
niekoľko desiatok. Synagóga, ktorú si tu
postavili v spolupráci so židovskou
komunitou širokého okolia, však začala
chátrať už 30 rokov po postavení a v
roku 1941 bola jej prevádzka ukončená.
Prvá svetová vojna poznačila tento kraj.
Mladí muži boli odvedení, pre armádne
účely boli zhabané aj ťažké železné
zvony kostola. Po vojne sa zrušila
šľachta a začala sa celkom iná éra aj v
histórií obce. Koniec vojny priniesol aj
nepokoje a rabovanie vojakov a
cudzincov. 2. svetová vojna bola ešte
tvrdšia. Partizánsky oddiel zložený z
rozprášených ruských vojakov a
dobrovoľníkov sa ukrýval v neďalekých
horách. Lenže boli tu aj armádne oddiely
slovenskej armády. Ich prítomnosť tu
spôsobila chaos keď sprcha granátov
zničila obec, streľba a výbuchy zapálili
niekoľko domov a ľudia opúšťali svoje
majetky.
|
